Byliny / Rastliny

„Všetky vrchy, pohoria, všetky lúky a lesy sú prirodzené lekárne“.

(Paracelsus)

 

„Na každú chorobu vyrástla bylina“

(Ľudová múdrosť)

 

Agát

 Agát biely, ktorého pôvodnou domovi­nou je Severná Amerika, bol v 17. storočí dovezený do Francúzska, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy.  Na liečebné účely sa trhajú kvety (Flos robiniae). Sušia sa v tenkých vrstvách v tieni. Niekedy sa z mladých konárov odrezáva a odlupuje aj kôra (Cortex acaciae). Robí sa to v čase, keď sa objavuje prvá miazga. Kôra sa bežne suší. Kvety obsahujú flavónové glykozidy ro­bin a akacín, silicu, cukry a organické kyseliny. Z usušenej drogy sa pripravuje čaj (1 čajová lyžička drogy na 1/4 1 vody, zapariť, piť 2 až 3-krát denne), ktorý uvoľňuje svalové a nervové kŕče. Kôra obsahuje toxalbumíny robin a fazín. Ex­trakt z kôry (prípadne aj extrakt z mla­dých výhonkov) sa používa na liečbu žalúdočných ťažkostí a vredových ochore­ní tráviacej sústavy.

 

Alchemilka žltozelená

Trváca bylina s krátkym podzemkom a ružicou prízemných, okrúhlastých listov. Dážď zanecháva v ružici kvapky vody. Tieto kvapky kedysi alchymisti zbierali, pretože verili v ich liečivú a zázračnú moc. Na konci krátkej, vzpriamenej stonky rastú vrcholíky malých, žltých kvetov.
Na liečebné účely sa zbiera nadzemný výhonok, vňať s prízemnými listami . Rastlina sa zbiera za pekného počasia a suší sa v tieni. Droga obsahuje triesloviny, silice, saponíny, hor­činy a kyselinu salicylovú. Čaj sa pripra­vuje zo 4 malých lyžíc drogy na šálku vriacej vody. Musí sa nechať 10 minút postáť a pije sa nesladený dva krát denne. Pomáha pri poruchách trávenia, ako sú žalúdočný a črevný katar, nadúvanie a hnačky, súčasne uvoľňuje kŕče a podporuje vylučovanie moču. Tehotným ženám sa odporúča 4 týždne pred zľahnutím piť denne 3 šálky tohto čaju, čo uľahčuje pôrod. Droga sa používa aj pri ženských chorobách, najmä v klimaktériu. Podpo­ ruje látkovú premenu v tele a je súčasťou odtučňovacích kúr. Zvonka sa alchemilka používa ako prísada do kúpeľa a pri ošetrovaní rán, opuchov, ekzémov a vredov.

Archangelika lekárska

Archangelika lekárska sa pestuje aj v záhradách a na poliach.
Na liečebné účely sa zbierajú korene a plody. Korene sa získavajú z dvojročných rastlín  najlepšie  na jeseň,  keď obsahujú najviac silice.  Dôkladne sa očistia, umyjú, krížom narežú a usušia v sušiarňach pri teplotách do 35  °C. Plody sa zbierajú postupne, ako dozrievajú okolíky. Ukla­dajú sa na plátno, nechajú sa vyzrieť a dosušiť,  potom sa vytrasú a vyčistia. Obidve  drogy obsahujú silice, furokuma- ríny,  flavonoidy,  organické  kyseliny, hor­činy, živicu, triesloviny a cukor. Upokoju­jú nervovú  sústavu, pôsobia proti nervo­vej predráždenosti a migrénam a pomáha­jú pri kŕčoch. Vo farmácii sa pridávajú do aromatických vôd  a liečivých čajov, často aj  do likérov upravujúcich tráviace procesy.  Zvonka sa drogy používajú  ako prísady do kúpeľov a kloktadlá. Archangelika je aj vynikajúca medonosná rastlina.

Arnika horská


 Arnika je rozšírená v pohoriach Európy a Severnej  Ameriky a v mnohých krajinách je zákonom chránená.
Väčšinou  sa zbierajú kvety, zriedkavejšie aj podzemky . Farmaceutický význam má celá rastlina.  Kvety sa odtrhávajú bez zákrovu a lôžka.  Používajú sa teda len jazykovité a rúrkovité kvety. Podzemky sa po vykopaní čistia a rýchlo sušia. Úbory obsahujú stopy silíc, karotinoidy, horčinu arnicín, saponin arnidiol a ďalšie. Podzemok obsa­huje triesloviny, až 6,3  % silíc a živice. Obidve  drogy  pôsobia povzbudzujúco a dráždia sliznice žalúdka, čriev a obličky. Arnika má v správnych dávkach predpísa­ných lekárom  priaznivý vplyv na krvný obeh a činnosť srdca. Najčastejšie sa používa liehový extrakt, tinktúra. Bola veľmi obľúbená pri ošetrovaní rán ako dezinfekčný prostriedok a ako  prostriedok podporujúci rýchle zahojenie poranených miest. 

Artičoka kardová

Tento rastlinný  druh,  ktorý má svoj  pôvod v Stredozemí, poznali už starí Egypťania, Gréci  a Rimania. Dnes sa artičoka pestuje predovšetkým  v juhozápadnej  Európe ako zelenina. Na liečebné účely sa zbierajú listy, ktoré sa trhajú ručne v čase plného kvitnutia a sušia sa na lieskach v tieni  alebo v sušiarňach pri  teplote do 40  °C. Droga obsahuje horčinu cynarín, slizy, triesloviny, inulín, organické  kyseli­ny  a vitamín A. Účinné látky podporujú tvorbu  a vylučovanie žlče  a pomáhajú aj pri  ťažkostiach žlčových kanálov a pečene. Droga  má priaznivý účinok  aj  pri liečbe žltačky,  pretože  urýchľuje  doznievanie choroby. Okrem toho znižuje hladinu cukru v krvi, takže sa používa pri dopln­kovej  liečbe  cukrovky,  a je tiež účinná proti kôrnateniu tepien. Používa sa na výrobu  horkých  nápojov  a likérov.  Zvon­ka sa čerstvou  šťavou  z  listov liečia kožné vyrážky  a ekzémy. Je to tiež medonosná rastlina. 

Baza čierna

Baza čierna je všeobecne rozšírená v Európe, Ázii a severnej Afrike a rastie v listnatých lesoch a tiež v blízkosti ľudských obydlí. Patrí medzi uznávané liečivé rastliny. Dnes sa zbierajú predovšetkým kvety a plody. Odrežú sa pritom celé súkvetia, rozložia sa stopkami nahor na liesky a rýchlo sa usušia. Po usušení sa kvety zbavia stopiek a uskladňujú sa v suchu v uzatvorených nádobách. Droga obsahuje glykozidy ru­tín a sambunigrín, ďalej silicu, flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny a minerál­ne soli. Čaj z usušených kvetov sa pije pri nachladnutiach (podporuje potenie), ka­taroch dýchacích ciest a pri ľahkých ner­vových ochoreniach. Čerstvé zrelé plody sa spracúvajú na lekváre, sirupy a vína alebo sa sušia. Obsahujú organické farbi­vá, aminokyseliny, cukor, rutín a veľa vitamínu A a C. Plody majú slabý preháňavý účinok a pridávajú sa do čajových  zmesí pri chorobách horných dýcha­cích ciest. Osvedčujú sa aj pri liečbe nespavosti, migréne, bolestiach hlavy a bolestivých zápaloch nervov. 

Bazalka pravá

Plody sú tvrdky. Celá rastlina je chlpatá a nápadne vonia. Pochádza z juž­nej Ázie a pestuje sa oddávna vo vidiec­kych záhradách ako korenina, okrasná, liečivá a medonosná rastlina. Na liečebné účely sa zbiera vňať. V čase plného kvitnutia sa odre­žú horné časti stonky. Tento zber sa opakuje viackrát za rok. Materiál sa suší v tieni, alebo v sušiarni pri teplotách do 40 °C. Droga potom aromaticky vonia a chutí slano. Obsahuje silicu, triesloviny, glykozidy, flavonoidy a saponin. Účinné látky miernia chronické žalúdočné katary a bolesti v oblasti žalúdka a pomáhajú proti nadúvaniu a zápche. Zápar, ktorý sa pripravuje z 2 čajových lyžičiek drogy na šálku vody, pomáha aj pri ťažkostiach horných dýchacích ciest, čiernom kašli a pri zápaloch močových ciest. Zvonka sa bazalka, predovšetkým silica, používa na prípravu osviežujúcich kúpeľov, ďalej na obklady na ťažko sa hojace rany a ako kloktadlo. 

Benedikt lekársky

Benedikt lekársky, ktorý má svoj pôvod vo východnej časti Stredozemia a v susedných oblastiach Ázie, sa už od 16. storočia používal proti pľúcnym ochoreniam a proti moru. Zbiera sa vňať, bezprostredne pred kvitnutím. Zber mož­no opakovať až 5-krát do roka. Zbierajú sa tiež len listy, ktoré poskytujú najcennejšiu drogu. Ma­teriál sa suší v tieni alebo v sušiarenskom zariadení pri teplotách do 40 °C. Droga chutí horko a musí sa uschovávať v uza­tvorených nádobách. Obsahuje horčinu knicín, silicu, triesloviny a slizy a minerálne látky. Droga sa podáva čistá v malých dávkach, väčšinou sa však používa v čajových zmesiach. Pomá­ha pri odstraňovaní porúch tráviaceho ústrojenstva, zvyšuje chuť do jedla a pod­poruje tvorbu žalúdočnej šťavy a žlče. Benedikt lekársky zmierňuje aj nadúva­nie a hnačky, podporuje činnosť pečene a pôsobí antibiotický. Silnejšie dávky tejto drogy však môžu viesť k podráždeniu obličiek, nevoľnosti a dáveniu. Tehotné ženy by sa užitiu tohto liečivého prostried­ku mali bezpodmienečne vyvarovať.

Breza previsnutá

Breza je jednodomá rastlina; vytvára samčie a samičie jahňady. Listy sa zbierajú pri­ bližne dva mesiace po vypučaní a sušia sa v tieni alebo v sušiarni pri teplotách do 40 °C. Droga vonia aromatický a chutí horko. Obsahuje saponíny, triesloviny, flavonoidné  glykozidy, silicu, živice. Tieto látky účinkujú močo-pudne a dezinfekčne a nedráždia pritom obličky. Droga je preto základnou zložkou urolo­ gických čajových zmesí na liečbu močových ciest a mechúra a odstraňova­nie obličkových kamienkov. Najmä v zmesi s lipovými listami má potopudný účinok. Z 1 až 2 lyžíc narezanej drogy na šálku vody sa pripravuje zápar, do ktoré­ ho sa pridá na hrot noža sódy bikarbóny a pije sa dvakrát denne. Použité zvonka slúžia brezové listy ako prísada do osvie­žujúcich kúpeľov a pri liečbe reumatizmu. 

Čakanka obyčajná

Celá rastlina obsahuje mliečnu šťavu. V Európe, Afrike a v Ázii rastie často ako burina na medziach, v jarkoch a na lúkach. Už v starom Egypte ju považovali za významnú liečivú rastlinu a zeleninu. Na liečebné účely sa zbierajú korene  rastúcich rastlín. Vykopú sa, dôkladne sa očistia, umyjú, pokrájajú na kolieska a rýchlo sa usušia pri teplotách do 50 °C. Droga korenisto vonia a chutí horko. Obsahuje inulín, glykozid  intybín, horčiny, triesloviny, cukor, slizy a soli draslíka. Tieto látky podporujú vylučovanie žlče a žalúdoč­ných štiav a povzbudzujú chuť do jedla. Odvar, ktorý sa pripravuje z dvoch čajo­vých lyžičiek drogy na šálku vody a pije sa dvakrát denne, pôsobí súčasne močopudne, má ľahký preháňavý účinok a celkove pôsobí osviežujúco. Okrem toho pomáha pri chorobách pečene, žlčníkových a ob­ličkových kameňoch a zápaloch močo­vých ciest. Obsah inulínu má priaznivý účinok pri liečbe cukrovky. 

Ďatelina lúčna

 Ďatelina lúčna rastie v Európe a severnej Afrike v rastlinných spoločen­stvách lúk a pasienkov. Na liečebné účely sa zbierajú kvety. Zber sa robí ručne a za pekného počasia. Materiál sa rozprestrie v tenkých vrstvách v tieni na vzdušnom mieste a  dôkladne sa presuší. V sušiarňach nesmie prekročiť teplota 35 °C. Droga obsahuje triesloviny, glykozidy, organické kyseliny a farbivá. Čaj sa v ľudovom liečiteľstve používa pri kataroch priedušiek, kašli, zachrípnutí a proti hnačkám. Šesť čajo­vých lyžičiek drogy sa preleje šálkou vriacej vody a tento zápar sa nechá 10 minút postáť a pije sa v priebehu dňa. Droga je obsiahnutá aj v zmesiach  žalúdočných čajov. Zvonka sa ďatelinová droga používa do kúpeľov a na obklady proti kožným ochoreniam. Ďatelina lúčna je významná medonosná rastlina.
 

Dúška materina

Celá rastlina príjemne vonia. Dúška materina rastie v Európe a Ázii na slnečných stranách, na lúkach a v prieko­pách.
Od nepamäti sa ako liečivý prostriedok zbiera a využíva vňať dúšky materinej . V čase plného kvitnutia, za pekného a slnečného počasia sa odrezávajú,  alebo odtrhávajú horné, bylinné časti rastliny a sušia sa v tieni pri teplotách do 35 °C. Droga sa uschováva v uzatvore­ných nádobách a izolovane od ostatných bylín. Obsahuje až 0,6 % silice s tymolom a karvakrolom, horčiny, triesloviny, flavonoidy a minerálne látky. Tymol je silné antiseptikum, je lepší ako fenol, nelepí sa na kožu a pôsobí ako dezodorant (odstra­ňuje zápach). Používa sa pri výrobe zub­ných pást a práškov. Extrakt z drogy sa pridáva do kvapiek proti čiernemu kašlú, katarom horných dýchacích ciest a žalú­dočným a črevným ťažkostiam. Z dúšky materinej sa pripravujú kúpele na posil­nenie nervov a pomáhajú tiež pri liečbe hnisavých a nepríjemne zapáchajúcich rán. Destiláciou čerstvej vňate sa získa silica, ktorá sa tiež uplatňuje pri liečbe prieduškových katarov, chrípky a kašľa a slúži pri príprave mazadiel.

 

Fenikel obyčajný

 Na liečebné účely sa zbierajú plody. Kvalitatívne najlepšia droga sa získa ručným odrezávaním do­ zretých okolíkov. Ostatné okolíky sa ne­chajú ešte dozrieť a celý porast sa potom zbiera strojovo. Vyčistený a usušený feni­kel sa má uskladňovať v dobre uzatvore­ných obaloch a na suchom mieste. Obsa­huje až 6 % silíc, kto­rých hlavnými zložkami sú anetol a fenchón, ďalej bielkoviny, cukor, sliz  a orga­nické kyseliny. Droga uvoľňuje kŕče hlad­kého svalstva, zmierňuje kolíkové bolesti a uľahčuje odchod nahromadených ply­nov. Čajové zmesi s feniklom sa používajú pri zápchach, na podporenie tvorby materského mlieka, pri chorobách močového ústrojenstva a ako doplnková liečba pri cukrovke. Zo silice rastliny sa vyrába feniklová voda, ktorá sa používa na kloktanie a ošetrovanie očí. Okrem toho sa fenikel používa pri výrobe likérov, cukroviniek a kozmetic­kých prípravkov. Je aj vynikajúcou medonosnou rastlinou.

Fialka voňavá

Fialka patrí k najstarším liečivým rastli­nám a používala sa na liečbu zápalov, epilepsie a bolestí hlavy. Väčšinou sa zbiera celý horný výhonok, alebo jed­notlivé časti výhonku, kvety, listy a podzemky  oddelene. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na vzdušnom, tienis­tom mieste. Celá rastlina obsahuje voňa­vú flavónovú silicu, ketón irón, ďalej saponíny, glykozidy, organické kyseliny a v kvetoch organické farbivo violarubín. Drogy sa uplatňujú pri liečbe chorôb dýchacích ciest, ako sú katary priedušiek, čierny kašeľ, kašeľ a nádcha. Z jednej čajovej lyžičky drogy na šálku vody sa pripravuje výťažok (extrakt), alebo pre deti z kvetov sirup proti kašľu. Drogy fialky voňavej sú obsiahnuté aj v čajových zmesiach s močo-pudným účinkom a pomáhajú aj proti reumatickým boles­tiam a znižujú krvný tlak. Zvonka sa používajú ako obklady na opuchnuté miesta, hnisajúce rany, vredy a vyrážky. Z čerstvých kvetov fialky sa získava voňavá silica, ktorá sa používa na celom svete ako parfém.
 

Ibiš lekársky

Podzemné časti ibiša sa nesmú zbierať, sú chránené! Zo založených porastov sa zbierajú korene, listy a kvety. Korene sa očis­tia, ošúpu a sušia pri teplotách do 40 °C. Listy sa zbierajú postupne, ako rastliny rozkvitajú, alebo naraz na jeseň, keď sa likviduje celý porast. Nesmú byť napad­nuté hrdzou. Kvety sa trhajú za ustálené­ ho počasia, skoro ráno ešte predtým, než sa rozvinú, a sušia sa v tieni na dobre vetranom mieste. Ibiš lekársky je jednou z  najdôležitejších slizovitých liečivých rastlín. Droga obsahuje sliz, cukor, škrob, asparagín, pektín a ďalšie látky. Používa sa v čajoch proti zápalovým procesom horných dýchacích ciest, proti kašľu a ako prostriedok na podporenie vykašlávania. V ľudovom liečiteľstve nachádza využitie predovšetkým koreň pri chorobách žalúd­ka a čriev. Macerát sa pripravuje vždy za studená z malej lyžičky drogy a šálky vody. Zvonka sa droga používa na zmäkčujúce zábaly a ako kloktadlo.

Kapsička pastierska

 Zbiera sa kvitnúci nadzemný výhonok, vňať .  Odrezáva sa ručne aj s prízemnou ružicou listov, čistí sa a suší v tenkých vrstvách za občasného obraca­nia pri teplotách do 40 °C. Droga sa uschováva v suchu a v uzatvorených ná­dobách. Obsahuje cholín, acetylcholín, alkaloid burzín,  flavonoidy, organické ky­seliny, triesloviny a minerálne soli. Droga má utišujúci a sťahujúci účinok. Používa sa na utíšenie maternicového, žalúdkové­ho a pľúcneho krvácania a aj pri kataroch žalúdka a čriev. Má močo-pudný účinok, ovplyvňuje  hladké  maternicové  svalstvo, takže nachádza použitie aj pri ťažkostiach obličiek a močových ciest. Zo 6 čajových lyžičiek  drogy na dve šálky vody sa pripra­vuje  osemhodinovým  vylúhovaním macerát (výťažok), ktorý sa precedí a pije každý druhý deň. Vo väčších dávkach je droga jedovatá. Zvonka slúži na umýva­nie rán, kožných vyrážok a ekzémov. Rastliny s bielym povlakom (sú napadnu­té parazitickou hubou sa  nezbierajú.